„Keď zahynie posledná včela, ľudstvu zostanú štyri roky existencie.“
Albert Einstein
Tento deň bol vyhlásený Valným zhromaždením Organizácie spojených národov (OSN) dňa 20. decembra 2017. Prostredníctvom neho chce OSN zvyšovať povedomie o dôležitosti včiel a iných opeľovačov, ich ohrozeniach, ako aj o ich prínose pre udržateľný rozvoj. Opeľovače bezprostredne prispievajú k potravinovej bezpečnosti a zároveň vytvárajú podmienky na zachovanie biologickej rozmanitosti. Svetový deň včiel oslavujeme 20. mája a viaže sa k dátumu narodenia slovinského včelára Antona Janšu, zakladateľa moderného včelárstva, ktorý bol v roku 1770 menovaný Máriou Teréziou, kráľovnou Rakúsko-Uhorskej monarchie za prvého riaditeľa včelárskej školy vo Viedni.
Včiel je čoraz menej. Napriek tomu, že o ich užitočnosti sa učia už deti v materských školách, pre ich ochranu zdá sa, stále nerobíme dosť. Od ich prežitia však závisí aj to naše. Keďže voľne žijúce včelstvá sa v Európe už takmer nevyskytujú a mnohé z ostatných voľne žijúcich druhov opeľujúceho hmyzu sú existenčne ohrozené, dostatočné opelenie voľne rastúcich aj kultúrne pestovaných rastlín zabezpečujú včelstvá, ktorým v prežití pomáhajú včelári. Včelstvo je spoločenstvo zahrňujúce jednu včeliu matku (kráľovnú), asi 40 až 60 tisíc robotníc v lete, v období rozmnožovania niekoľko stoviek až tisíc trúdov. Zatiaľ čo v minulosti bolo na Slovensku okolo 400 tisíc včelstiev, v súčasnosti máme 19 tisíc včelárov a takmer 300 tisíc včelstiev (spotreba včelieho medu na Slovensku je približne 12 až 13 miliónov kilogramov). 90 % druhov rastlín vo svete je závislých na opeľovaní živočíchmi. Väčšinu rastlín opeľuje cca 30-tisíc rôznych druhov včiel. Včely sú oprávnene považované za najusilovnejšie tvory, na 1 kilogram medu musia navštíviť až milión kvetov a sú schopné doletieť 6 km od úľa. O tom že sú usilovné svedčí aj fakt, že pracujú približne od štvrtej rána do piatej poobede, napriek tomu za celý svoj život, ktorý trvá približne 35 - 42 dní, nazbiera jedna včielka približne polovicu čajovej lyžičky medu. Najrozšírenejším druhom v našich končinách je Včela medonosná (Apis mellifera). Bez včiel by náš život bol chudobný, či by vôbec nejaký bol. A každý z nás môže prispieť aspoň trochu k tomu, aby bolo včelám lepšie. Predovšetkým im dávať von misky s vodou, pestovať čo najviac medonosných rastlín, nekosiť na záhrade trávnik (najmä na jar), kým v ňom niečo kvitne, resp. vysaďme na kúsku trávnika zmes kvitnúcich nektárodajných rastlín. Vybudujme im hmyzí domček. Medzinárodný deň včiel by sme teda mali osláviť ich ochranou. Aj na našej škole sme si tento významný deň pripomenuli a pripravili aktivitu, ktorou by sme chceli zvýšiť u žiakov povedomie o dôležitosti včiel. Sme veľmi radi, že naše pozvanie prijal včelár pán Šugerek, ktorý sa včelstvu venuje takmer osem rokov. Priniesol so sebou množstvo včelárskych potrieb. Žiakov informoval o živote včiel, ich nenahraditeľnej dôležitosti pre život človeka, ako sa o včely starať a ako ich chrániť. Vysvetlil žiakom, že včiel sa vôbec netreba báť, netreba ich zabíjať, pretože včela zaútočí len vtedy, keď sa sama cíti ohrozená. Pán Šugerek žiakom priniesol včelí domček-úľ. Ukázal ako včielky bývajú v úli, aké včielky bývajú v úli, aká je ich funkcia, aby včelia rodina „fungovala“. Tiež žiakom ukázal ako sa priblížiť ku včelám, čo všetko má včelár oblečené pri práci s nimi. Niektorí žiaci mali možnosť vyskúšať si včelárske oblečenie. Dokonca mali možnosť ochutnať aj najsladší včelí produkt – med, zároveň ohmatať a ovoňať včelí vosk, včelí plast. Čo najviac zaujalo nielen žiakov, ale aj nás pedagógov boli živé včielky. Mnoho žiakov videlo včielky takto zblízka po prvýkrát. Žiakom sa tento deň páčil, dozvedeli sa množstvo zaujímavosti o včelách. Chceme sa týmto spôsobom veľmi pekne poďakovať včelárovi pánovi Šugerekovi, ktorý si našiel čas a prišiel do našej školy. Veríme, že oboznámením žiakov s touto problematikou prispejeme aj my k ochrane včiel, ktorých počet neustále ubúda a to hlavne nevhodnými aktivitami človeka.
Pokiaľ nebudú včely, nebudú stromy, nebudú kvety a nebudeme ani my, preto je dôležité včely chrániť a dávať im priestor na existenciu.
Mgr. Andrea Dicová
