Termín: 25. - 29. 8. 2025
Záverečná reflexia účastníkov:
Mňa veľmi potešilo, aký je Basic komplexný a že v princípe z kognitívnych funkcií nebola ani jedna, ktorú by som v inštrumente nenašla, že ju rozvíja. Basic je komplexný, má širokú paletu rozvíjania kognitívnych funkcií, sú tam inštrumenty pracujúce s emóciami, hmatovým vnímaním a podobne. Myslím si, že za tých 15 rokov, čo pracujem v odbore, som sa s niečím takým komplexným nestretla. Oplatí sa do toho investovať čas a peniaze.
Išla som tu s takým zlým pocitom, až výčitkami, že som s tými ďalšími deťmi nezačala štandard, ale že som počkala a teraz môžem využiť Basic.
Ja by som chcela oceniť lektorku Jitku a poďakovať jej za celé dva týždne, že to s nami zvládla úplne super a poďakovať aj vám, kolegom, že sme sa tu cítili ako doma, že ste nás prijali, že ste sa tu o nás postarali. Monika, ďakujeme a naozaj, užili sme si to tu, veľká vďaka vám. Bolo tu také bezpečné prostredie a veľmi dobre sa nám pracovalo.
Pre mňa bola zaujímavá práca s tichom ako všetci v tom tichu premýšľali. A ja teraz: „Poviem niečo, nepoviem
niečo?“ Toto obdivujem na vás.
Mne sa strašne páčil ten systém, či to prechádzanie a vchádzanie do pracovného listu a prepájanie so životom, svojím, s inými. Znova sa do toho vrátiť, ide to tak prirodzene, ako keby také vchádzanie do krajiny zázrakov, je to také jemné, nenásilné.
Mne sa páčilo vzájomné poznávanie sa medzi nami, kolegami ešte hlbšie, práve prostredníctvom všetkých pracovných listov. Zdalo sa mi, že sme veľmi homogénna skupina. Nebolo tu nič, čo by ma nejakým spôsobom vyrušilo, alebo nejaký názor napriek tomu, že tí, ktorí prišli, neboli odtiaľto. Že pani lektorka okrem „posloucháme sa navzájem“ nebolo nič iné.
Mňa tiež zaujalo to, že vlastne cez všetky tie metódy, cez ten systém, cez spájanie bodov, cez rôzne témy, ktoré
sme nachádzali pri všetkých inštrumentoch, sme dospeli k takému väčšiemu sebapoznávaniu. Sami v sebe sme
objavovali niečo, o čom sme doteraz nevedeli, alebo čo sme si mysleli, že to nedokážeme, alebo že: „Nie, ja určite takto nie.“ Čiže aj to sebapoznávanie priniesol tento systém. Poznávanie sa navzájom, rôzne pohľady na rovnakú záležitosť a rovnakú situáciu cez tie inštrumenty a cez prepájanie, premosťovanie vedie k rešpektovaniu, tolerancii, čo by sme mali učiť aj deti a viesť ich k takému sociálnemu cíteniu. To ma najviac zaujalo. Už teraz rozmýšľam, čo a koho by som mohla na toto pozvať, aby to bolo čo najefektívnejšie, aby sa to dostalo hlavne k tým, ktorí formujú naše deti.
Pre mňa to bolo tiež obohacujúce začala som viac rozmýšľať nad týmito stratégiami. Bola a som človek, ktorý naozaj rád rozpráva. Po tom kurze som si povedala, že možno niekedy netreba veľa rozprávať, ale vlastne
počúvať ľudí. A ešte naozaj veľká vďaka. Tak ako hovorí niektorý náš politik, že „na východe nič nie je“, tak sú tu tak skvelí ľudia a šikovní, lebo keď si mám predstaviť, že na západnom Slovensku učiteľom a hlavne mladým učiteľom hovoria len, aby ostali učiť na tej škole, naozaj situácia je taká. A vy vlastne robíte až takú nadprácu, a to je vlastne cítiť, je to samozrejmé, že to robíte radi. Niekde to také samozrejmé nie je. Som rada, že som sa vrátila domov a vidím, že tu to je takto.
Celkovo si myslím, že tá práca hlavne v špeciálnych školách je na Slovensku strašne málo docenená. Teším sa, že táto metóda sa dostáva aj do špeciálnych škôl. A ja som veľmi rada, že vy ako špeciálna škola sa do toho púšťate.
Ja by som povedala, že vnímam potenciál v tejto metóde aj pre celkovo našu školu, alebo pre naše deti. Keď už aj nie, že sa posunú povedzme na nejakej vedomostnej úrovni, ale tie sociálne vzťahy, to keď sa začnú navzájom počúvať, alebo budú slobodne vyjadrovať svoj názor bez toho, aby mali pocit, že povedia niečo nesprávne, zle, tak už to bude veľký krok. Ja sama na sebe viem, že som človek, ktorý málo rozpráva.
Pre mňa to ticho na prvej hodine, keď sme mali inštrument Štandard, bolo, že: „Povedzte niekto niečo, čo to sa všetci pozeráte na mňa, proste ja nechcem nič povedať.“ Proste fakt som s tým bojovala, že to ticho bolo pre mňa strašne nepríjemné, že také ako keby niekto očakával, že niečo poviem. A teraz práve sa to úplne otočilo a už si to ticho fakt, že užívam, a viem, že to je môj priestor, kedy si môžem premyslieť, čo chcem povedať. Nejako sa to tak otočilo, že už mám potrebu povedať tiež svoj názor, lebo viem, že nebude zlý, že nebude niekto na mňa
pozerať, že: „Toto nie.“
Ja tak isto po minulom týždni som sa tešila na tento týždeň. Táto metóda sa mi veľmi páči, je pochopená, je prepojená so psychológiou. Je tu neskutočný počet možností, prepájanie. Veľmi sa mi páčia inštrumenty, ktoré
môžem vkladať do iného inštrumentu. Nejako netlačiť na deti, že musíme s tými bodmi spájať, ale môžeme tam vložiť aj niečo iné, že proste tak si vydýchnuť, to sa mi veľmi páči, že aj takú možnosť máme. A vlastne by som rozdelila čas do štvrtej a potom po štvrtej zasa. Som vďačná, že som si tu oddýchla, že sme mali zasa kopec nových zážitkov, že sme poobjavovali okolie. Bola pekná naša včerajšia prechádzka. Takže ja som mala od tej štvrtej naozaj výlet. Ďakujem, že som vás mohla spoznať, bolo mi tu super. Ďakujem.
