Klement Hofbauer sa narodil 26. decembra 1751 v Tasoviciach na Morave ako Ján Dvořák, deviate z dvanástich detí. Keď mal sedem rokov, zomrel mu otec, a o jeho výchovu sa starala mama Mária. Práve ona v ňom od útleho veku pestovala hlbokú vieru, pracovitosť, pokoru a úctu k ľuďom.

Ako chlapec pravidelne navštevoval školu, rád miništroval v miestnom kostole a sníval o tom, že sa raz stane kňazom. Po smrti otca však musel svoje plány odložiť a vyučil sa za pekára, aby pomohol uživiť rodinu. Napriek tomu nikdy nestratil túžbu po vzdelaní ani po službe Bohu.

Bol známy svojou usilovnosťou, skromnosťou a ochotou pomáhať druhým. Tieto vlastnosti si zachoval po celý život a stali sa základom jeho neskoršieho pôsobenia.

Vo veku 18 rokov sa vydal na svoju prvú púť do Ríma. Táto cesta definitívne upevnila jeho rozhodnutie zasvätiť svoj život Bohu a naplniť svoj detský sen – stať sa kňazom.

Po návrate z prvej púte do Ríma sa Klement opäť venoval pekárskemu remeslu. Napriek tomu v ňom stále silnela túžba zasvätiť svoj život Bohu. Vo veku 24 rokov odišiel ako pútnik a určitý čas žil ako pustovník, v samote, modlitbe a hľadaní Božej vôle.

Neskôr vstúpil do služieb bohatého mecenáša Jozefa von Mitterhofera, ktorý rozpoznal jeho schopnosti a podporil ho v štúdiu. Vďaka tejto pomoci mohol odísť do Viedne, kde začal študovať teológiu a pripravovať sa na kňazstvo.

Počas ďalšej púte do Ríma vstúpil do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristov. Pri rehoľných sľuboch prijal meno Klement Mária Hofbauer a jeho detský sen stať sa kňazom sa začal napĺňať.

Od tej chvíle zasvätil celý svoj život službe Bohu, ohlasovaniu evanjelia a pomoci ľuďom, najmä tým najchudobnejším a opusteným.

Po štúdiu teológie vo Viedni Klement čoraz viac túžil naplno zasvätiť svoj život Bohu. Hoci ho niektorí profesori obdivovali pre jeho vedomosti a horlivosť, cítil, že jeho miesto je medzi ľuďmi, ktorým môže slúžiť.

V roku 1784 sa spolu s priateľom Tadeášom Hüblom vydal do Ríma. Tam spoznali rehoľu redemptoristov, ktorá sa venovala ohlasovaniu evanjelia, misiám a pomoci tým najchudobnejším. Klement v nej našiel svoje životné poslanie.

Po vstupe do rehole prijal meno Klement Mária Hofbauer. O necelé dva roky neskôr bol vysvätený za kňaza a začal napĺňať svoje celoživotné poslanie – prinášať nádej, vieru a pomoc tam, kde boli najviac potrebné.

Spolu s Tadeášom Hüblom snívali o tom, že rozšíria redemptoristickú kongregáciu aj za hranice Talianska. Práve tento odvážny sen sa neskôr stal základom ich úspešného misijného pôsobenia v strednej Európe.

Takmer 20 rokov pôsobil Klement Hofbauer vo Varšave, kde sa stal predstaveným kostola sv. Benona. Mesto bolo plné chudoby, sirôt a ľudí bez domova. Práve im venoval väčšinu svojho života a svojou neúnavnou službou si získal rešpekt i obdiv.

Neuspokojil sa iba s kázaním. Založil domov pre opustené deti, školu pre chlapcov a dievčatá, kde sa učili čítať, písať aj remeslám, aby sa dokázali postaviť na vlastné nohy. Organizoval starostlivosť o chorých, rozdával jedlo núdznym a pomáhal každému, kto sa naňho obrátil.

Jeho odhodlanie často narážalo na nepochopenie. Za svoju prácu bol neraz urážaný, vysmievaný a dokonca fyzicky napadnutý. Na nenávisť však odpovedal pokojom, odpustením a ešte väčšou ochotou slúžiť tým, ktorí pomoc potrebovali.

Počas jeho pôsobenia sa kostol sv. Benona stal významným duchovným a kultúrnym centrom Varšavy. Napriek veľkým úspechom prišla bolestná skúška – v roku 1808 Napoleonove úrady zrušili redemptoristický kláštor a Klement spolu s ostatnými rehoľníkmi musel Varšavu opustiť.

Odchádzal s bolesťou, no s pevným presvedčením, že dobro, ktoré zasial medzi ľuďmi, bude prinášať ovocie aj naďalej.

Po odchode z Varšavy sa Klement Hofbauer usadil vo Viedni, kde prežil posledné roky svojho života. V roku 1813 bol ustanovený za rektora kostola sv. Uršule. Jeho kázne priťahovali stovky veriacich a stal sa vyhľadávaným duchovným sprievodcom, spovedníkom i poradcom.

Okolo neho sa postupne vytvorilo spoločenstvo mladých ľudí, študentov, umelcov a vzdelancov. Podporoval šírenie kvalitnej kresťanskej literatúry, zakladal knižnice a povzbudzoval ľudí, aby vieru pretavovali do konkrétnych skutkov lásky a služby.

Jeho sen rozšíriť redemptoristov za hranice Talianska sa napokon splnil. Aj napriek zdravotným ťažkostiam zostal až do posledných dní verný svojmu poslaniu. Zomrel 15. marca 1820 vo Viedni.

Cirkev si jeho výnimočný život pripomenula vyhlásením za blahoslaveného v roku 1888 a za svätého v roku 1909 pápežom Piom X. Dnes je patrónom Viedne, pekárov, redemptoristov a našej školy.