75. VÝROČIE (1950)

„Podolínec nezabúda, nie v túto noc.“

Naša škola sídli v priestoroch, ktoré majú hlboký historický a duchovný význam. Kláštor v Podolínci, v ktorého budovách sa dnes nachádzame, bol v minulosti miesto, ktoré zažilo jednu z temnejších kapitol našich dejín. V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa tu odohrala „barbarská noc“, súčasť komunistickej Akcie K, počas ktorej bolo do podolínskeho kláštora internovaných približne 650 rehoľníkov a kňazov, medzi nimi aj významné osobnosti ako kardinál Ján Chryzostom Korec, biskup Michal Rusnák, salezián Anton Srholec, Ernest Macák, básnik Gorazd Zvonický a mnohí ďalší. Tento okamih hlboko zasiahol nielen miestnu komunitu, ale aj celé Československo. Dnes si tieto smutné udalosti pripomíname s úctou a rešpektom voči všetkým, ktorí prešli týmito ťažkými časmi. Naša škola nesie odkaz týchto ľudí, ktorí pre svoju vieru a slobodu trpeli. Ic

Keby na teba zabudli otec aj mať, ja nezabudnem! Boh je dobrý otec!

Keby na teba zabudli otec aj mať, ja nezabudnem!

Boh je dobrý otec! My sme Jeho synovia a dcéry.

Mladí potrebujú snívať, aby boli šťastní a išli za svojím cieľom. Boh počuje naše túžby a pomáha nám ich plniť.....

Kňaz Braňo Kožuch a manželia Marta a Braňo Letko.

Dňa 07.04.2025 sa konalo školské kolo súťaže v prednese poézie a prózy pre mladších žiakov. Súťažilo 13 žiakov, ktorí prednášali básne od Štefana Moravčíka, Jána Andela, Petra Uličného, Alexandra Císara, či Václava Šuplatu. Súťaž spestrilo pásmo ľudových piesní v podaní žiakov B variantu. Žiaci sa navzájom počúvali a povzbudzovali. Vyhodnotenie bolo nasledovné:
1. miesto: Ján Mirga
2. miesto: Sára Polhošová
3. miesto: Laura Gáborová
Ďakujeme žiakom a učiteľom, že vynaložili nemalé úsilie na to, aby kultivovanie jazyka a reči detského recitátora bolo súčasťou vzdelávania a obohacovalo nielen jeho, ale i jeho poslucháčov. Výhercom srdečne blahoželáme a držíme palce v Krajskej súťažnej prehliadke v prednese poézie a prózy „Gaňov literárny Prešov“.

Možno ich bežne stretávate, vidíte, že reagujú iným spôsobom ako je v danej situácii obvyklé, no neviete čo sa za tým skrýva. Autizmus navonok nevidno. „Žijem medzi Vami. Na prvý pohľad som taký ako Vy. Vidím, počujem, smejem sa a plačem. Ale predsa som iný. Vidím, ale moje oči vidia svet inak ako Vy. Počujem, ale často sú pre mňa zaujímavejšie iné zvuky ako Vaša reč. Smejem sa, ale smejem sa aj vtedy, keď Vám je do plaču. Plačem, ale Vy často nechápete prečo ... Som autista.